Memento Mori v sebe spája hĺbku antickej filozofie s kontempláciou kresťanskej mníšskej tradície.

Podľa legendy má koreň tejto frázy pôvod v starovekom Rímskom impériu. Keď sa generál vracal po veľkom víťazstve, zvykol prísť do Ríma na zlatom voze kde ho čakali nadšené oslavujúce davy. Tento pohľad ho mohol ľahko zviesť k pýche, arogancii a pocitu všemocnosti. Aby nezabudol na prchavosť svojho úspechu, jeden z otrokov – teda najnižší z najnižších v Rímskej spoločnosti – stál na voze hneď za ním a mal za úlohu šepkať mu do ucha “Respice post te. Hominem te esse memento. Memento mori.”, čo znamená “Dávaj na seba pozor. Pamätaj, že si človek. Pamätaj, že zomrieš.”

Kresťanská tradícia ide vo svojej reflexii smrti o krok ďalej, keď nám pripomína: “Prach si a na prach sa obrátiš”. Okrem uvedomenia si nevyhnutnosti smrti pozerá za jej horizont. Očakáva stretnutie človeka s jeho Stvoriteľom.

Ozvena “Memento Mori” pripomína pominuteľnosť vášní a naliehavo kladie otázku o zmysle života. Vyrastajúc z antickej múdrosti a tisícok hodín mníškych meditácii je výzvou k životu neustálej poctivej reflexie a aktívneho konania vo vedomí identity Božieho dieťaťa a zodpovednosti za svoje skutky pred Stvoriteľom, uvedomujúc si svoje miesto v Božom pláne spásy. Memento mori vyzýva k žitiu života v perspektíve večnosti. V perspektíve, ktorá pri všetkých tažkostiach ľudského života dáva nádej na večnú radosť v Raji.

Memento mori. Pamätaj, že zomrieš.